Vedeli ste, že vznik, resp. objavenie bezkofeínovej kávy sa datuje do roku 1905? Kávu nešťastne zaplavila morská voda a vyplavila z nej kofeín. Iste z toho neboli nadšení a hoci v tom čase ich to zrejme nepotešilo, začala sa cesta bezkofeínovej kávy.
Pár slov o kofeíne
Začnime tým kofeínom. Už z názvu je zrejme takmer každému jasné, že bezkofeínová káva neobsahuje kofeín. Vo všeobecnosti možno povedať, že kofeín má povzbudzujúce účinky na centrálnu nervovú sústavu a ide tak o najrozšírenejší stimulant na svete. Nachádza sa v celej rastline kávovníka a dokonca aj v zemi, kde pôsobí ako ochrana proti rôznym škodcom. Pri pití kávy sa extrahuje do našej šálky a jeho obsah záleží od druhu prípravy, času extrakcie, ale samozrejme aj od odrody. Napríklad robusta môže mať až trikrát viac kofeínu v kávovom zrnku ako arabica rovnakej hmotnosti.
Koľko kofeínu obsahuje káva?
Napríklad také ristretto, ktorého príprava trvá okolo 18 sekúnd obsahuje cca 20 mg kofeínu. Espresso s prípravou 25 – 30 sekúnd (30 ml) obsahuje 30 – 40 mg kofeínu. Filtrovaná káva kľudne v rozmedzí 100 – 200 mg a pri zalievanej káve je to ešte viac (ako sme písali vyššie, záleží od rôznych premenných a nedá sa to len tak ľahko zunifikovať, preto tieto hodnoty berte orientačne).
Smrteľná dávka kofeínu pre človeka sa pohybuje v rozhraní okolo 150 mg na jeden kilogram hmotnosti človeka. Predávkovanie kofeínom môže začínať už pri jednorazovom príjme viac ako 300 mg, prejavuje sa rôzne a prináša so sebou nepríjemné vedľajšie účinky ako napríklad búšenie srdca, bolesť hlavy, červená tvár, pocity strachu, poruchy koncentrácie, závraty, halucinácie. Môže sa zvýšiť telesná teplota, zrýchli sa tep, jednoducho radšej dajte pozor a pri väčších dávkach sa treba trošku aj poznať.
Ako sa vyrába bezkofeínová káva?
Dôvody na pitie bezkofeínovej kávy sú individuálne, tie opisovať nebudeme, avšak teraz sa bližšie pozrieme na metódy jej výroby, nakoľko je ich viac. Pri tzv. nepriamej metóde sa používajú organické rozpúšťadlá, ako sú chloroform či etylacetát (kľudne ju môžeme nazvať aj chemická cesta). Ďalšou z metód dekofeinizácie je pomocou superkritických plynov, kedy sa plyny používajú v skvapalnenom skupenstve, čím prakticky fungujú ako rozpúšťadlá.
Najšetrnejšia je tzv. Švajčiarska vodná metóda (z angl. Swiss Water Process), ktorá pracuje s prirodzenou vlastnosťou kofeínu a tou je jeho rozpustnosť vo vode. V našej pražiarni pracujeme iba s kávami spracovanými touto metódou, nakoľko ide o spôsob dekofeinizácie, ktorý berie ohľad nielen na výslednú kvalitu kávy, ale aj na zdravie jej konzumentov a v 25COFFEE sme presvedčení, že naši klienti chcú kvalitnú výberovú kávu bez kofeínu a nechýba im k tomu chémia ako bonus.
Ako chutí bezkofeínová káva?
Ani jedna zo spomenutých metód nie je úplne dokonalá, nakoľko cca 3 % kofeínu v kávovom zrne ostanú. Keďže kofeín samotný nemá skoro žiadnu chuť (hlavne v malom množstve), mohli by sme sa domnievať, že zbavenie kávových zŕn kofeínu neovplyvňuje výslednú chuť kávy. Z časti je to pravda, pretože na chuť kávy má vplyv najmä praženie, avšak v procese dekofeinizácie sa naruší štruktúra zrna a preto je pri pražení potrebné tieto zmeny vziať do úvahy. Dobrý pražiar tieto vlastnosti zohľadní a výsledkom je chuťovo príjemná bezkofeínová kávička.
S úctou ku kvalite.
Igor a Rodo
Pridať komentár